Železničná trať Čermeľ – Alpinka

Úvahy o stavbe železnice v Čermeľskom údolí boli už skôr – ešte pred 2. svetovou vojnou sa plánovala výstavba úzkorozchodnej železnice Gelnica – Košická Belá – Košice, po ktorej sa malo prepravovať najmä drevo. Keďže sa v tom čase začali v lesnom hospodárstve čoraz viac využívať traktory a nákladné automobily, táto železnica sa nakoniec nerealizovala.^[3]

Nápad postaviť železnicu pre pionierov – žiakov základných škôl sa zrodil potom, čo náčelník vtedajšej Košickej dráhy Vojtech Janík navštívil podobnú železnicu v Sovietskom zväze. Po viacerých zmenách v jej trase a umiestnení sa rozhodlo viesť ju od (dnes už neexistujúcej) konečnej zastávky električky v Čermeli do miest, kde sa plánovala výstavba pionierskeho tábora na Alpinke.^[3]

Stavba železnice začala 17. apríla 1955 a bola dokončená 1. mája 1956. Výstavba prebehla v dvoch etapách a postavená bola ručne s minimálnym použitím stavebných mechanizmov. Túto stavbu vyhlásil Česko-slovenský zväz mládeže za Stavbu mládeže, keďže na stavbe sa okrem pracovníkov ČSD podieľali aj mladí ľudia, hlavne učni zo železničných učilíšť v Košiciach a vo Zvolene. Pri výstavbe sa použili niektoré koľajnice a výhybky z bývalej úzkorozchodnej trate Hronská Breznica (dnes Hronská Dúbrava) – Banská Štiavnica, ktorú v rokoch 1948 – 1949 prestavali na normálny rozchod. Niektoré z týchto koľají a výhybiek sa dodnes nachádzajú v stanici Čermeľ.^[7]

Po dokončení prvého úseku Čermeľ – Vpred a skúšobných jazdách vlaku ťahaného parným rušňom U 35.104 nazvaným Anička sa 20. septembra 1955 slávnostne začala prevádzka na tejto železnici. O necelý rok neskôr, 1. mája 1956 bol daný do prevádzky aj druhý úsek Vpred – Pionier (dnes Alpinka).^[7] Prevádzku na tejto železnici začínal aj rušeň U 36.004, ktorý pochádzal z trate Gelnica – Mníšek nad Hnilcom – Smolník, ktorý na Čermeľskej železnici jazdil len krátko, do 16. októbra 1956, kedy sa vrátil na svoju pôvodnú trať, kde jazdil až do jej zrušenia v roku 1965. Ale krátko predtým, 10. septembra toho istého roku došlo k posilneniu prevádzky parným rušňom U 35.103, ktorý dostal meno Katka a rovnako, ako rušeň U 35.104 pochádzal z trate Hronská Breznica – Banská Štiavnica.^[8] (z tohto pochádzala ich prezývka „Štiavnická Anča“).

Oba rušne tu vydržali v premávke do roku 1961, kedy boli zrušené. Ich nasadenie na Čermeľskej železnici bolo zároveň ich posledným nasadením v prevádzke.^[8] Rušeň U 35.103 bol krátko nato odovzdaný Technickému múzeu Košice, kde ho napriek jeho historickej hodnote nechali zošrotovať.^[9]

Od roku 1962 prevádzku na Čermeľskej železnici zabezpečovali dva motorové rušne TU 29.2002 (Janka) a TU 29.2003 (Danka). Vyrobené boli na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia v ČKD Praha na normálny rozchod s označeniami T 211.0057 (TU 29.2002) a T 211.0071 (TU 29.2003). Začiatkom roka 1962 prešli v Nymburku rekonštrukciou na rozchod 1 000 mm. Pôvodne boli pomenované Katka a Anička, no rušeň T 211.0071 krátky čas niesol meno Vlasta. Začiatkom roka 1983 prešli výmenou pôvodných motorov Tatra 111 A za novšie motory Tatra 930, pričom sa ich označenie zmenilo na TU 29.2002 a TU 29.2003. Zmenili sa im aj mená na Janka a Danka, ktoré dostali podľa dvojičiek z knihy Márie Ďuríčkovej Danka a Janka. Vzhľadom na zmenu číselného označovania železničných hnacích vozidiel v roku 1988 došlo k ich preznačeniu na 701.952-4 (Janka) a 701.953-2 (Danka), ale mená Janka a Danka im zostali.^[10] V roku 2010 im bolo pridelené historizujúce označenie TU 29.002 (Janka) a TU 29.003 (Danka),^[11] ktoré sa však v súčasnosti nepoužíva a prešlo sa naspäť k označeniu platnému od roku 1983.

V roku 1973 bola premávka na Čermeľskej železnici zastavená z dôvodu havarijného stavu trate, kvôli čomu jej hrozilo zrušenie, ale nakoniec pre veľký záujem verejnosti túto trať rekonštruovali. Vymenená bola časť podvalov, koľajníc a štrkového lôžka. Prevádzka na zrekonštruovanej trati bola znova spustená o dva roky neskôr.^[12]

Ďalšia rekonštrukcia trate prebehla v rokoch 1986 – 1987, kedy bola vymenená veľká časť koľajníc medzi stanicami. Pri tejto rekonštrukcii použili aj podbíjačku zapožičanú z Tatranskej elektrickej železnice.^[12]

Okrem údržby trate si táto železnica vyžadovala aj často náročnú údržbu oboch motorových rušňov v záujme zachovania sezónnej prevádzky. Stávalo sa, že kvôli závažným poruchám oboch rušňov musela byť sezóna na Pionierskej železnici buď prerušená, alebo dokonca predčasne ukončená. Rušne sa vždy po ukončení sezóny prevážali na trajleroch do rušňového depa v Košiciach, kde sa podrobovali pravidelnej údržbe.^[10]

Vzhľadom na politické zmeny koncom roka 1989 sa zmenil názov Čermeľskej železnice na Mládežnícka železnica a neskôr na Detská železnica.^[13] Z rovnakého dôvodu sa premenovala stanica Pionier na Alpinka. Tento názov bol pre tamojšiu oblasť zaužívaný aj v minulosti.^[14]

Vzhľadom na zánik pionierskej organizácie a prísne železničné predpisy sa prestali na prevádzke podieľať deti v železničiarskych profesiách. Odvtedy bola prevádzka zabezpečovaná zamestnancami ČSD, po rozdelení Česko-Slovenska ŽSR.

V rokoch 1990 – 1991 prebehla ďalšia rekonštrukcia trate, pri ktorej bolo upravené koľajisko stanice Alpinka, pričom v nej boli vymenené výhybky. Pri tejto rekonštrukcii sa pre nepotrebnosť zrušili výhybky a druhá koľaj v stanici Vpred, z ktorej sa takto stala zastávka. Približne v rovnakom období boli zrušené a zbúrané pôvodné staničné budovy vo všetkých troch staniciach pre ich havarijný stav, ktoré v staniciach Vpred a Alpinka nahradili prístrešky.^[12]

V roku 1991 bol do prevádzky zavedený parný rušeň U 36.003 ktorý dostal meno Katka.^[15] V tom istom roku bol pre nadbytočnosť z trate do depa ŽSR v Košiciach prevezený motorový rušeň TU 29.2002 Janka a rušeň TU 29.2003 Danka slúžil ako prevádzková záloha v prípade poruchy parného rušňa Katka.^[10]

Odvtedy Detská železnica stagnovala, viackrát jej v tomto období hrozilo zrušenie.^[16] V roku 2001 nastala zmena v prevádzkovaní Detskej železnice v súvislosti s rozdelením ŽSR na tri samostatné prevádzky. Trať odvtedy patrila pod správu ŽSR, prevádzku zabezpečovala Železničná spoločnosť Slovensko a bežnú údržbu trate a tarifné úkony vykonával z poverenia mesta Košice Dopravný podnik mesta Košice.^[17]

V roku 2006 musela byť trať znovu rekonštruovaná z dôvodu rozsiahleho poškodenia jarnou povodňou. Pre túto opravu musela byť znovu použitá podbíjačka dovezená z TEŽ. Začiatok sezóny to ale nenarušilo a tak Detská železnica oslávila svoje 50. výročie. Pri tejto príležitosti bola odhalená pamätná tabuľka pripomínajúca toto výročie.^[18]

V roku 2012 prevádzku železnice prevzalo občianske združenie Detská železnica Košice, ktoré plánuje trať revitalizovať a zároveň v rámci projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 premeniť na nový kultúrny bod Košíc. Vzhľadom na to sa znova zmenil jej oficiálny názov na Košická detská historická železnica.^[19] Vďaka tomuto združeniu sa napríklad podarilo vrátiť detskú obsluhu^[6][20], predĺžiť sezónnu prevádzku do neskorej jesene a zorganizovať množstvo kultúrnych podujatí, ktoré sa v roku 2012 konali na železničke vôbec po prvýkrát, napríklad Divadelné soboty v júli, Letné kino na Alpinke, či podujatia konané v jeseni.^[21] V rámci Mikulášskych jázd, ktoré sa taktiež konali po prvýkrát v histórii Čermeľskej železnice, sa na trať vrátil motorový rušeň TU 29.002 Janka.^[22]

V súčasnosti jazdí železnička od posledného aprílového víkendu do začiatku novembra, ale plánuje sa celoročná prevádzka. Slávnostné začatie sezóny sa koná 1. mája, kedy sa okrem samotného slávnostného začatia sezóny primátorom mesta Košice koná westernový prepad vlaku. Začatie sezóny je každoročne súčasťou osláv Dňa mesta Košice. V posledný aprílový týždeň pred prvou jazdou v Čermeli sa v depe ŽSR v Košiciach pravidelne od roku 2001 koná Prebúdzanie Katky. Okrem slávnostného zapálenia ohňa pod kotlom parného rušňa U 36.003 je jeho súčasťou výstava historických aj súčasných rušňov a vozňov, Rušňoparáda – predstavenie rušňov na točni, jazdy historických vlakov, či výstava nevšedných modelov a obrazov z prostredia železnice.^[23]

Historické úzkorozchodné železničky v Košiciach a obci Nagybörzsöny získali v roku 2021 európske financie na modernizáciu. Modernizácia by mala zahŕňať opravu kotla lokomotívy Katky, zrekonštruované budú aj 4 mosty a zhruba 1 kilometer samotnej trate. Ďalej by sa mali prerobiť dva talianské vozne na vozne letného typu. Projekt nesie názov Úzkorozchodné železnice ako jedinečné brány za poznaním prírodného a kultúrneho dedičstva, a košická železnička z tohto projektu celkovo získa 174 000 €.^[4]

V parku vozidiel sa nachádzajú:

• Rušne:
  • U 36.003 – Katka
  • U 29.101 – Krutwig
  • TU 29.2002 – Janka
  • TU 29.2003 – Danka
  • TU 29.2004 - Vlasta
  • TU 29.2005 - Anička

• Vozne:
  • 5 otvorené (letné) vozne
  • 4 kryté vozne
  • 2 služobné vozne
  • 2 Plošinový vozne
  • 1 nákladný výsypný vozeň

Na Čermeľskej železnici jazdí od roku 1991 parný rušeň U 36.003. Podobný rušeň radu U 36.0 (U 36.004) na tejto železnici jazdil už skôr a to v rokoch 1955 – 1956. Tento rušeň je najstarším prevádzkyschopným parným rušňom na území bývalého Česko-Slovenska a aj v strednej Európe. Vyrobený bol v roku 1884 pre úzkorozchodnú trať Gelnica – Mníšek nad Hnilcom – Smolník, kde jazdil až do jej zrušenia v roku 1965 okrem rokov 1938 – 1949, kedy jazdil na trati Hronská Breznica – Banská Štiavnica. Po zrušení gelnickej trate bol od roku 1974 vystavený v rušňovom depe Spišská Nová Ves na pomníku. V roku 1990 bol prevezený do Českých Veleníc, kde prešiel rekonštrukciou do prevádzkyschopného stavu, aby mohol od nasledujúceho roku slúžiť na Detskej železnici.^[15] Rušeň ale v 90. rokoch sprevádzali časté poruchy. Napríklad v roku 1997 musel byť z dôvodu zlého technického stavu kotla opäť prevezený do Českých Veleníc. V roku 1999 bol pri príležitosti 50. výročia Trate mládeže vystavený v železničnej stanici Banská Štiavnica.^[24]

V súčasnosti sa pripravuje rekonštrukcia ďalšej parnej lokomotívy pre Detskú železnicu. Ide o priemyslovú lokomotívu typu ČKD 900 BS 200 („Krutwig“), ktorá sa používala najmä v hnedouhoľných povrchových baniach a v súčasnosti sa nachádza v Múzeu starých strojov v Žamberku.^[25]

V prevádzke je zatiaľ päť z uvedených osobných vozňov (1 služobný, 2 letné a 2 kryté), ale plánuje sa obnova a opätovné sprevádzkovanie ostatných vozňov.^[26] Osobné vozne Detskej železnice vyrobili na prelome 19. a 20. storočia a pochádzajú z bývalých úzkorozchodných tratí Gelnica – Mníšek nad Hnilcom – Smolník (obe služobné vozne) a Hronská Breznica – Banská Štiavnica (kryté a letné vozne). Letné vozne vznikli v žilinskom vozovom depe v roku 1955 prestavbou starších vozňov zo začiatku 20. storočia. Na prestavbu boli použité dva osobné (jeden služobný a jeden osobný 3. triedy) a jeden nákladný (plošinový) vozeň. Pri prestavbe boli na pôvodné rámy dosadené nové vozové skrine, ktoré taktiež vznikli v Žiline.^[27][28]
Služobný vozeň s označením D/u 841 je najstarším vozňom na Slovensku, ktorý dodnes slúži svojmu pôvodnému účelu. Vyrobený bol v roku 1886 pre gelnickú železnicu, odkiaľ sa v roku 1955 dostal na vtedajšiu Pioniersku železnicu.^[26][27] Druhý služobný vozeň D/u 840, ktorý sa na Čermeľskú železnicu dostal o niekoľko rokov neskôr, je v súčasnosti vystavený na podstavci v stanici Čermeľ.
Vozeň Ca/u 620, ktorý sa na Čermeľskú železnicu vrátil v roku 2013, je čiastočne upravený na prepravu bicyklov. Jeho predstavenie verejnosti sa konalo 26. júna 2013.

V roku 1994 boli všetky vozne (okrem výsypného) spolu s parným rušňom U 36.003 zapísané do Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky. Stalo sa tak po tom, čo 17. januára 1993 neznámy páchateľ podpálil vozeň ABC/u 600, ktorý sa však napriek tomu, že zhorel takmer do tla, podarilo zrekonštruovať a tak od roku 1996 je znova nasadený v prevádzke na Detskej železnici. Tento vozeň je zvláštny tým, že má tri oddiely so všetkými troma triedami.^[29]

Od 25. mája 2013 nesú mená okrem lokomotív aj osobné vozne. Mená vozňov boli predstavené počas špeciálnej akcie Vagón meniny spojenej s divadelným predstavením pre deti pripraveným špeciálne pre túto príležitosť.
Pomenované sú nasledovne:

Pri stavbe a rekonštrukciách trate sa používali nákladné vozne prevzaté z trate Mníšek nad Hnilcom – Smolník a Tatranskej elektrickej železnice.^[27] Súčasný výsypný nákladný vozeň odstavený v stanici Čermeľ taktiež pochádza z TEŽ.

Trať je dlhá 3,9 km s rozchodom 1 000 mm. Najväčšie stúpanie je 24 ‰. Najvyššia dovolená rýchlosť na tejto trati je 20 km/h. Trať nemá žiadne obratiská ani točne, stanice na koncoch trate sú úvraťové. Trať je v celom úseku súbežná s Čermeľským potokom, ktorý v úseku Vpred – Alpinka na dvoch miestach prekračuje. Pred stanicou Alpinka sa nachádza úrovňové priecestie s hlavnou cestou Košice – Košická Belá, ktorá je s touto traťou súbežná v takmer celom jej úseku.

V minulosti boli pripravené návrhy na predĺženie trate o 974 m. Predĺženie malo viesť medzi Čermeľským potokom a lesnou cestou. Na konci predĺženia sa navrhovala konečná stanica s dvoma koľajami, ktorá by umožnila prechod rušňa na opačný koniec vlaku. V tejto stanici sa plánovalo aj zariadenie na doplnenie zásoby vody parného rušňa. V kilometri 4,668 sa vzhľadom na zlé rozhľadové pomery navrhovalo priecestie so svetelným priecestným zabezpečovacím zariadením ovládaným chodom vlaku.^[30] Vzhľadom na zlú finančnú situáciu mesta je však realizácia predĺženia Detskej železnice takmer nereálna.

• OLEXA, Ladislav; REIPRICH, Igor. Detská železnica Košice. 1. vyd. Košice : Vebex, 2006. 88 s. ISBN 80-969548-6-5.
• Časopisy R-ŽURNÁL, OZ Detská železnica Košice, roč. 1, č. 1 – 4; roč. 2., č. 1

• Železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Železničná trať Čermeľ – Alpinka

• Košická detská historická železnica – oficiálne stránky
• ŽSR 930: Čermeľ – Pionier – rubrika k trati na Vlaky.net
• Spomienky Ondreja Krajňáka na Vlaky.net
• Železničná trať Čermeľ – Alpinka na Rail.sk

Súradnice: 48°45′00″S 21°13′38″V / 48,75°S 21,227222°V / 48.75; 21.227222