Ždiarska vidla
Ždiarska vidla[1] (2 141,6 m n. m.[2]) je druhý najvyšší vrch Belianskych Tatier. Leží nad obcou Ždiar, približne 19 km severozápadne od Kežmarku.[3] Nie je turisticky prístupný.
| Ždiarska vidla | |
| vrch | |
 Ždiarska vidla
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obce | Vysoké Tatry, Ždiar |
| Časť | Belianske Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodia | Dunajec, Poprad |
| Nadmorská výška | 2 141,6 m n. m. |
| Súradnice | 49°14′42″S 20°12′24″V / 49,2449°S 20,2068°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | nie je prístupný |
  | |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Ždiarska vidla | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha
upraviťNachádza sa v severovýchodnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Belianske Tatry.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Ždiar.[1] Najbližšími sídlami sú severozápadne situovaná Tatranská Javorina, severne ležia Podspády a severovýchodne obec Ždiar. Masív sa nachádza v Tatranskom národnom parku a tiež v národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry.[3]
Opis
upraviťŽdiarska vidla leží v strednej časti hlavného hrebeňa Belianskych Tatier, medzi vrchom Havran (2 152 m n. m.) a Hlúpy (2 061 m n. m.). Severným smerom sa nachádza Javorinka (1 505 m n. m.), Strednica (1 127 m n. m.), Repisko (1 259 m n. m.), Príslop (1 214 m n. m.) a Žľabina (1 411 m n. m.), východným Veľký Grúň (1 274 m n. m.), Gáflovka (1 626 m n. m.), Zadné Jatky (2 020 m n. m.) a Širokým sedlom oddelený Hlúpy (2 061 m n. m.), južným smerom Jahňací štít (2 230 m n. m.), Kolový štít (2 418 m n. m.) a Kopa brán (2 030 m n. m.) a západne Široká (2 210 m n. m.), Štefan (1 540 m n. m.), Veľký Baboš (1 523 m n. m.), Malý Baboš (1 471 m n. m.), Muráň (1 890 m n. m.), Nový (1 999 m n. m.) a Tristárskym sedlom (1 969 m n. m.) oddelený Havran (2 152 m n. m.). Južne od hrebeňa prechádza dolina Zadné Meďodoly, severne leží Tristárska dolina.[2] Juhozápadnú časť hrebeňa odvodňuje Meďodolský potok do riečky Javorinka v povodí Dunajca, na severných svahoch pramení riečka Biela a východné odvodňuje jej prítok Rígeľský potok do rieky Poprad. V minulosti bol vrchol prístupný po turistickom chodníku z obce Ždiar, v súčasnosti je chodník z dôvodu prísnej ochrany fauny a flóry uzavretý.[3] Počas zimnej sezóny (1. 11. – 15. 6.) je pre skialpinistov prístupný Široký úplaz.
Výhľady
upraviťTuristicky neprístupný vrchol je pokrytý len nízkou vegetáciou.[5] Vďaka polohe a značnej nadmorskej výške vrcholu je z neho viditeľná časť hlavného hrebeňa Belianskych Tatier a mnohé vrcholy Vysokých Tatier, pri vhodných podmienkach aj Volovské vrchy, Branisko, Bachureň, Čierna hora, Čergov, Levočské vrchy, Pieniny, Spišská Magura a Oravské Beskydy, ako aj mnohé vrchy južného Poľska.[6]
Prístup
upraviťŽdiarska vidla je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Belianske Tatry, a preto je už od roku 1978 turisticky neprístupná. Blízkym Širokým sedlom (1 825,5 m n. m.) prechádza červeno značený turistický chodník zo Ždiaru cez Monkovu dolinu do Kopského sedla, kde križuje modro značenú trasu z Tatranskej Javoriny cez Zadné Meďodoly do Tatranských Matliarov.[3]
Geológia
upraviťGeologicky tvoria Ždiarsku vidlu horniny tektonickej jednotky fatrika. Predstavujú ich rádiolarity a rádioláriové vápence ždiarskeho súvrstvia, červené hľuznaté vápence jaseninského súvrstvia a slienité vápence a bridlice mraznického súvrstvia.[7][8] Ždiarske súvrstvie je pomenované podľa typového profilu na severných svahoch Ždiarskej vidly.[9]
Referencie
upraviť- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
- ↑ Nemčok, J., (ed.), Bezák, V., Biely, A., Gorek, A., Gross, P., Halouzka, R., Janák, M., Kahan, Š., Kotański, Z., Lefeld, J., Mello, J., Reichwalder, P., Rackowski, W., Roniewicz, P., Ryka, W., Wieczorek, J. & Zelman, J., 1994: Geologická mapa Tatier 1: 50 000. MŽP SR – GÚDŠ, MOSZNL, PIG, Bratislava.
- ↑ Nemčok, J., (ed.), Bezák, V., Janák, M., Kahan, Š., Ryka, W., Kohút, M., Lehotský, I., Wieczorek, J., Zelman, J., Mello, J., Halouzka, R., Rackowski, W. & Reichwalder, P., 1993: Vysvetlivky ku geologickej mape Tatier 1: 50 000. GÚDŠ, Bratislava, 135 s.
- ↑ Polák, M., Ondrejíčková, A., Wieczorek, J., 1998: Lithobiostratigraphy of the Ždiar Formation of the Krížna nappe (Tatry Mts.). Slovak Geol. Mag., 4. 1, 35 - 52.
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ždiarska vidla