Ľavicový extrémizmus

Ľavicový extrémizmus (iné názvy: krajná ľavica, extrémna ľavica, ultraľavica) je jedna z foriem politického extrémizmu. Presnejšie ide o súhrnné označenie rôznych antidemokratických snažení, ktoré patria na ľavý okraj bežného politického spektra "pravica - ľavica". Typické príklady ľavicového extrémizmu sú anarchizmus (odmietanie akejkoľvek vlády) a komunizmus (v užšom zmysle, t.j. odmietanie vlády kapitalistickej vládnucej triedy), ale za súčasť ľavicového extrémizmu možno považovať aj časti novej ľavice. Podľa niektorých názorov treba považovať za ľavicový extrémizmus aj celú ideológiu marxizmu, ale tento názor je sporný. V širšom zmysle do ľavicového extrémizmus paria aj určité formy násilného terorizmu (napr. RAF).[1]

Protipólom ľavicového extrémizmu je pravicový extrémizmus.

Ľavicový extrémizmus podľa MV SR

upraviť

Na stránkach slovenského Ministerstva vnútra bola svojho času (bez uvedenia zdroja) uvedená nasledujúca definícia (resp. skôr len charakteristika) ľavicového extrémizmu: "Ľavicový extrémizmus sa vyznačuje predovšetkým sociálnymi, triednymi predsudkami, sympatizuje s historickým komunizmom a anarchizmom. Prívrženci chcú zaviesť sociálno-komunistický režim alebo anarchiu. Pokúšajú sa o absolútnu rovnosť v spoločnosti. V priebehu 20. storočia sa dostali do popredia [všetkých ľavicových strán] otázky ľudských práv, ochrany prírody a imigrácie...Do tradičnej ľavice prenikali postupy typické skôr pre liberalizmus....[Ľavicový extrémimus] ideologicky vychádza z anarchistických, antiglobalistických, antikapitalistických a marxistických teórií, pričom odmieta vonkajšiu autoritu a presadzuje myšlienky tzv. „slobodného“ jednotlivca. I keď väčšina ľavicovo extrémistických skupín verejne nedeklaruje potlačovanie práv a slobôd ostatných jednotlivcov, v prípade realizácie cieľov ľavicových extrémistov môže dôjsť k priamemu ohrozeniu pluralitnej demokracie a občianskych slobôd. Typickým znakom ľavicového extrémizmu je rozširovanie princípu rovnosti na všetky oblasti života a pre všetkých ľudí. Zdôrazňovaním elementárnej ľudskej rovnosti sa síce zhoduje s princípmi demokratického ústavného štátu, avšak z tohto princípu vyvodzuje dôsledky, ktoré nie sú zlučiteľné s charakterom demokratického právneho štátu." [2]

Referencie

upraviť
  1. Linksextremismus. In: Brockhaus - die Enzyklopädie, digital. [2 CD-ROM] Mannheim : Bibliographisches Institut & F. A. Brockhaus, 2003. ISBN 978-3-7653-9377-8.
  2. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-08-15]. Dostupné online. Archivované 2016-08-15 z originálu.

Pozri aj

upraviť