İlham Əliyev

Narodil sa v Baku, ukončil štúdium na inštitúte medzinárodných vzťahov, kde sa pripravovali budúci sovietski diplomati (MGIMO), po skončení štúdia tu aj prednášal historické disciplíny. Po páde ZSSR podnikal v Moskve a Istanbule.

V máji 1994 ho vymenovali za viceprezidenta Štátnej ropnej spoločnosti Azerbajdžanu, v nasledujúcom roku ho zvolili do parlamentu, stal sa predsedom Azerbajdžanského olympijského výboru. V auguste 2003 sa stal predsedom vlády a keď jeho otec odstúpil z postu prezidenta pre zdravotné problémy, v prezidentských voľbách v októbri bol jediným kandidátom na uvoľnený úrad. Podľa oficiálnych výsledkov získal vyše 75 % hlasov, no väčšina medzinárodných organizácií, vrátane OBSE, vyhlásila tieto voľby za neslobodné a nespravodlivé. Opozícia iniciovala masové protesty, ale bez pozitívneho výsledku. Stovky protestujúcich uväznili a Alijev napriek odporu opozície nastúpil do úradu.

Občianski aktivisti sa sťažujú, že stav dodržiavania ľudských práv sa za pôsobenia İlhama Əliyeva nezlepšil. Opozícia pociťuje obmedzenia. Pravda, v marci 2005 pod tlakom medzinárodného spoločenstva a Rady Európy Əliyev prepustil z väzenia viacerých prominentných predstaviteľov opozície, ktorých zatkli roku 2003. V apríli 2006 Əliyev uskutočnil cestu do USA, kde sa súkromne stretol aj s prezidentom G. W. Bushom. Cesta znamenala veľa najmä pre zlepšenie imidžu Alijeva, preto vyjadrovala opozícia nespokojnosť.

Vo vzťahu k Náhornému Karabachu zaujíma I. Alijev naďalej nezmieriteľné stanovisko a trvá na návrate územia pod zvrchovanosť Azerbajdžanu, voči Arménsku sa vyjadruje nepriateľsky.

Prezidentské voľby 15. októbra 2008 vyhral podľa oficiálnych výsledkov s 89 % všetkých hlasov pri účasti 77 % voličov. Ale šesť hlavných opozičných strán bojkotovalo voľby, ktoré podľa nich boli zmanipulované a nedemokratické. Tiež správa OBSE kritizovala azerbajdžanskú vládu za mnoho porušovanie volebných praktík, napr. opozícia mala zakázané usporiadať predvolebné zhromaždenie.

Jeho ženou je Mehriban Alijeva, majú 3 deti: Lejlu, Arzu a Hejdara. Má staršiu sestru Sevil Alijevu.

Podľa viacerých zdrojov vládne ako diktátor a potiera mnohé demokratické prejavy.[1] Potrpí si na luxus pre svoju rodinu, kým mnoho obyvateľov krajiny hladuje.[2] Považuje za dôležité ovládnuť celé územie v Azerbajdžane a predovšetkým v Náhornom Karabachu, ktorý napadol v roku 2020 a nesie zodpovednosť za smrť 30 tisícov Arméncov.[3]

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému İlham Əliyev