Ďatľotvaré

Slovenské názvy tohto radu sú ďatľotvaré^[1][2][3][4] (nespisovne: ďatlotvaré^[5]), ďatle^[6][7][8][9] (resp. staršie ďatly^[10][11], zastarano ďatli^[12], ďatlovia^[13]), ďatľovce^{[14][1][4][15]} (nespisovne: ďatlovce^[16][17]) a šplhavce^[2][18] (resp. zastarano šplhavci^[19][20] či šplhaví^[21]). Zastarané názvy sú lezce^[22] (resp. lezci^[21]), lazúni^[23], ďatlovití^{[24][Pozn. 1]}.

Patria sem prevažne stromové vtáky. Majú silné prsty prispôsobené šplhaniu, dva prsty smerujú dopredu a dva dozadu, zobák je spravidla dlátovitý s vyplaziteľným jazykom uľahčujúcim chytanie hmyzu. Chvostové perá sú pevnejšie a pomáhajú pri opieraní sa o kmene stromov. Ďatle majú veľmi tvrdú lebku, takže vydrží prudké nárazy pri tesaní zobákom do dreva.

Všetky hniezdia v dutinách, ale nie všetky v živých stromoch (niektoré v uhynutých stromoch, niektoré v zemi alebo termitiskách, medozvestky sú hniezdne parazity). Živia sa prevažne hmyzom, iba medozvestky jedia aj včelí vosk a tukany a fuzáne ovocie.

Väčšina druhov žije v trópoch, len ďatle aj v lesoch mierneho pásma.

Vysvetlivka: A, B, C... je pomocné označenie rôznych významov toho istého názvu. Znak "/" ako aj hranaté zátvorky uvádzajú synonymá.

rad ďatľotvaré A / ďatle A / ďatľovce A / šplhavce A (Piciformes A / Pici A / Picariae A) :

• podrad ďatle B (Pici B / Picae A) [= nadčeľaď Picoidea A / staršie: nadčeľaď Pici B] - Tento taxón sa niekedy zaraďuje ako samostatný rad ďatľotvaré B / ďatle B / ďatľovce B / šplhavce B (Piciformes B / Pici B / Picariae B / Picae A) alebo staršie (zároveň) ako samostatná parvtrieda ďatle (Picae A)
  • infrarad (alebo parvrad) ďatle C (Picides / Picida) [= nadčeľaď Picoidea B]
    • čeľaď žlnovité / ďatľovité (Picidae) - Staršie sa od tejto čeľade niekedy odčleňovala samostatná čeľaď krutohlavovité / krutihlavovité (Jyngidae) zodpovedajúca dnešnej podčeľadi krutohlavorodé / krutihlavorodé (Jynginae) a niekedy aj čeľaď ďatlíčkovité (Picumnidae) zodpovedajúca dnešným podčeľadiam ďatlíčkorodé (Picumninae) a Sasiinae.
    • čeľaď medozvestkovité (Indicatoridae) - čeľaď sa staršie občas zaraďovala do taxónu Ramphastides A (a to niekedy ako podčeľaď Indicatorinae).
  • infrarad (alebo parvrad) tukany (Ramphastides A / Ramphastida) [= nadčeľaď Ramphastoidea A / nadčeľaď Capitonoidea A / čeľaď tukanovité (Ramphastidae) A]
    • čeľaď barbetovité (Megalaimidae) A [= podčeľaď Megalaiminae / nadčeľaď Megalaimoidea A] - V 80. rokoch 20. storočia sa dnešné čeľade Megalaimidae A a Lybiidae B niekedy uvádzali spolu ako jedna čeľaď Megalaimidae B (= Lybiidae A), ktorá bola jedinou čeľaďou nadčeľaďe Megalaimoidea B či podradu Lybii. Z dnešného pohľadu bola čeľaď Megalaimidae B parafyletická.
    • čeľaď fuzáňovité A (Lybiidae B) [= podčeľaď Lybiinae / nadčeľaď Lybioidea] - Pozri komentár uvedený pri čeľadi barbetovité.
    • (bez mena) [=nadčeľaď Ramphastoidea B / čeľaď tukanovité (Ramphastidae) B ]
      • čeľaď hlaváňovité A (Capitonidae A) [= podčeľaď Capitoninae / tribus Capitonini ] - V minulosti sa v niektorých systémoch uvádzala čeľaď Capitonidae B (po slovensky: hlaváňovité B alebo staršie fuzáňovité B) [=nadčeľaď Capitonoidea B / staršie: nadčeľaď Capitones], ktorá zahŕňala celý taxón Ramphastides A okrem čeľade Ramphastidae C.
      • čeľaď jumbovité (Semnornithidae) [= podčeľaď Semnornithinae / tribus Semnornithini^[25]] - Staršie sa tento taxón niekedy považoval za súčasť čeľade Capitonidae A (resp. podčeľade Capitoninae).
      • čeľaď tukanovité (Ramphastidae) C [= podčeľaď Ramphastinae A / tribus Ramphastini / nadčeľaď Ramphastoidea C / staršie: nadčeľaď Ramphastides B] - Niekedy sa v systémoch vyskytuje podčeľaď Ramphastinae B, ktorá pozostáva z toho, čo je v tomto systéme označené ako Ramphastidae C a Capitonidae A.
• podrad jagavce (Galbulae A / Galbuli) [= nadčeľaď Galbuloidea / staršie: nadčeľaď Galbulae A] - Tento taxón sa niekedy zaraďuje ako samostatný rad jagavcotvaré / jagavce (Galbuliformes) [= nadrad Galbulimorphae ].
  • čeľaď jagavcovité (Galbulidae) [= infrarad Galbulides ]
  • čeľaď lenivkovité (Bucconidae) [= infrarad Bucconides ]

Staršie sa niekedy uvádzalo iné zadelenie radu Piciformes A do podradov (porov. napr. Wetmore 1960):

• podrad ďatle D (Pici C) zahŕňal len čeľaď Picidae;
• podrad Galbulae B zahŕňal všetky ostatné čeľade z radu Piciformes A.

Zdroje tejto kapitoly:^{[26][27][14][28][29][30][31][32][33][34][35][36][37][38][15][18][3][39][40][41][42][43][44][45][46][47]}

Základné taxóny v 19. storočí boli tieto:

• V 19. storočí sa systémoch často vyskytoval rad šplhavce C/ lezce A/ lazúni A (Picae B/ Scansores B/ Picariae C), ktorý zahŕňal popri dnešnom rade Piciformes A aj dnešné rady kukučkotvaré (Cuculiformes), turakotvaré (Musophagiformes), papagájotvaré (Psittaciformes), krakľotvaré (Coraciiformes), dutinovce (Bucerotiformes), trogónotvaré (Trogoniformes), časť dnešného radu vrabcotvaré (Passeriformes), taxón kolibríky (Trochilidi), pričom niekedy boli do tohto taxónu zahrnuté aj dnešné taxóny dážďovníky (Apodi) a lelkotvaré (Caprimulgiformes) a niekedy naopak boli z neho vylúčené dnešné taxóny papagájotvaré (Psittaciformes) a vrabcotvaré (Passeriformes).
• Alternatívne (až do začiatku 20. storočia) sa vyskytoval trochu užšie vymedzený rad šplhavce D/ lezce B/ lazúni B (Scansores C), ktorý spravidla zahŕňal len dnešné rady Piciformes A, kukučkotvaré (Cuculiformes), kurakotvaré (Musophagiformes) a často aj trogónotvaré (Trogoniformes), a niekedy navyše v závislosti od autora (a) buď aj papagájotvaré (Psittaciformes), (b) alebo aj krakľotvaré (Coraciiformes) + dutinovce (Bucerotiformes). Taxón Scansores C bez taxónov Coraciiformes a Bucerotiformes sa označoval aj názvom Zygodactyli alebo Zygodactylidae (pričom ale názvom Zygodactylae sa alternatívne označoval celý dnešný rad Piciformes A okrem čeľade Picidae). Taxón Scansores C vrátane Coraciiformes a Bucerotiformes sa označoval aj názvom Picariae D.^{[48][49][50][51][52][53][11][21][54][19][20][55][47][56][57][58][59][60][61][62]}

V 19. storočia sa vyskytovali aj systémy, v ktorých sa namiesto vyššie spomínaného radu šplhavce C (Picae B) uvádzalo niekoľko menších radov, napríklad konkrétne:

- tri rady: rad Levirostres (t.j. dnešné Ramphastides A a Bucerotidae), rad Pici D (t. j. dnešné Picidae, Coraciiformes, Sittidae a zvyšné Bucerotiformes) a rad Coraces (t. j. zvyšok taxónu Picae B a rod Lanius)^[63];

- alebo štyri rady: rad Levirostres (t.j. dnešné Indicatoridae, Ramphastides A, Galbulae, Cuculiformes, Musophagiformes, Coraciiformes, Bucerotiformes, Trogoniformes, Apodi a Caprimulgiformes), rad Pici C (t. j. len dnešné Picidae), rad Psittacini (t.j. len dnešné Psittaciformes) a rad Stridores (t. j. len Trochilidi).^[64]

V niektorých systémoch v 19. storočí a na začiatku 20. storočia sa dnešný rad Piciformes A (či Piciformes B) považoval za súčasť radu krakľotvaré (Coraciiformes) a v rámci neho sa zaraďoval ako podrad (nie rad) ďatle A (Pici A/ Picariae A).^{[65][66][47][59]}

V niektorých systémoch v minulosti existoval v rámci vyššie spomínaného radu šplhavce D (Scansores C/Picariae D) podrad ďatle D (Pici C/Piciformes C), ktorý zahŕňal len dnešnú čeľaď Picidae, zatiaľ čo zvyšok dnešného radu Piciformes A bol zaradený spolu s kukučkami (a niekoľkými ďalšími taxónmi) do podradu nаzvaného Cuculiformes či Coccyges.^[54][58]

Shufeldt 1903 mal namiesto dnešného radu Piciformes A dva nadpodrady: nadpodrad Piciformes C (s jediným podradom Pici, ktorý zahŕňal len čeľaď Picidae) a nadpodrad Picariformes (s podradmi Indicatores, Capitones a Ramphastides), ktoré oba patrili (spolu s veľkou väčšinou všetkých vtákov) do radu Ornithurae.^[67][68]

1. ↑ Ďatlovití je tu výslovne názov radu, teda nejde o zámenu s názvom čeľade ďatlovité, ktorého zastaraná podoba je tiež ďatlovití.^[21]