Quintus Fabius Pictor

Quintus Fabius Pictor (*254 pred Kr. – ?) bol jedným z prvých rímskych historikov.

Je považovaný za prvého predstaviteľa analistickej historiografickej školy. Cognomen Pictor dostal po svojom dedovi Gaiovi Fabiovi Pictorovi, ktorý bol maliar (po latinsky pictor). Bol senátorom, zastával rôzne úrady, v rokoch 225 a 222 pred Kr. bojoval proti keltským Insubrom a neskôr v Púnskych vojnách. Počas Druhej púnskej vojny, po porážke pri Kannách (216 pred Kr.), bol vyslaný senátom do Délf žiadať veštiareň o radu.

Quintus Fabius Pictor podľa všetkého zaviedlo v Ríme zvyk písať tradičné záznamy o štátnych udalostiach (Annales) grécky. Dôvodom mohla byť snaha osloviť aj iné ako latinské obecenstvo a ponúknuť mu rímske dejiny, predovšetkým rímsky pohľad na vojnu s Kartágom. Zo záznamov vlastnej rodiny a iných popredných rodov Ríma zostavil najstaršie rímske historiografické dielo, v ktorom sa zaoberá dejinami Ríma od jeho založenia po Druhú púnsku vojnu. Jeho pohľad na udalosti nie je vyvážený. Z rozpútania vojny obviňuje Kartágincov, čo mu vytýkajú už antickí kritici. Naopak, preceňuje význam rímskej aristokracie v dejinách, obzvlášť vlastného rodu (gens) Fabiovcov. Fabius Pictor datuje podľa Dionysia z Halikarnasu založenie Ríma do roku 747 pred Kr.

Fabia Pictora použili ako zdroj Polybius, Livius a Dionysios z Halikarnasu. Jeho dielo bolo preložené aj do latinčiny už v klasickej dobe.