Fajs (knieža)
Fajs (začiatok 10. storočia – † 955) bol asi od roku 947 – 955 uhorským (veľko)kniežaťom z rodu Arpádovcov.
Fajs | |
Uhorské veľkoknieža | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Arpádovci |
Panovanie | 947 – 955 |
Predchodca | Zoltán |
Nástupca | Takšoň |
Biografické údaje | |
Narodenie | začiatok 10. storočia |
Úmrtie | 955 |
Rodina | |
Otec | Jutaš |
Matka | ? |
Odkazy | |
Fajs (multimediálne súbory na commons) | |
Rodina
upraviťŽivotopis
upraviťBol jediným synom Jutaša, tretieho syna Arpáda, ktorý viedol staromaďarské kmene do Karpatskej kotliny medzi rokmi 895 až 907. Po smrti Arpáda došlo k zásadným zmenám vo vláde kmeňovej konfederácie. Hoci rôzne kmene mohli aj potom konať v zhode s nájazdmi, už sa nepodriadili silné ústrednej autorite. Napriek tomu vláda Arpádovcov prinajmenšom oficiálne pokračovala, čo dokladajú správy od byzantského cisára Konštantína VII. Fajsov otec, Jutaš, panoval zrejme na území medzi Dunajom a Zagyvou alebo na území medzi Rabou a Enžou.
Jediná zmienka o Fajsovi pochádza z listu Konštantína VII. Porfyrogenneta. Ten v roku 948 tituloval Fajsa ako kráľa Maďarov. O jeho vláde sa nevie nič. Podľa Lászlóa Kontlera boli za Fajsovej vlády položené základy kresťanstva. Istá nie je ani jeho účasť v bitke pri Lechu, kde Maďari utrpeli katastrofickú porážku. Podľa Marcela Eliáša sa bitky nezúčastnil. Potom však zrejme abdikoval a novým kniežaťom sa stal Takšoň. Niekedy potom zomrel.
Zdroj
upraviť- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fajsz na českej Wikipédii.
Fajs
| ||
Vladárske tituly | ||
---|---|---|
Predchodca Zoltán |
veľkoknieža 947 – 955 |
Nástupca Takšoň |