Šemetkovce

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1572. V zachovanej listine vydanej protestantským šľachticom Jurajom Rákocim, županom Boršodu, 28. marca 1623, je správa, že tento šľachtic obnovil privilégium z Valašského práva, aby duchovný otec Alexander, kňaz zo Šemetkoviec bol uvoľnený z akejkoľvek roboty na panskom tj. z roboty, akú museli vykonávať iní poddaní a namiesto práce mal platiť ročne daň 10 florénov. Šemetkovce boli súčasťou panstva Makovica, v 19. storočí patrili Sirmayovcom. V roku 1782 mala obec 29 domov a 228 obyvateľov, v roku 1828 bolo v obci 32 domov a 252 obyvateľov, v roku 1940 42 domov a 268 obyvateľov, ktorí sa zaoberali chovom dobytka a pracovali v lesoch. Obec historicky bola súčasťou Šarišskej župy, Svidníckeho okresu. V polovici 19 storočia tento región postihlo veľké vysťahovalectvo, ktoré sa nevyhlo ani tejto obci.

Po vzniku Česko-Slovenska do Prešovského okresu až do roku 1960. Po vzniku Východoslovenského kraja bola súčasťou Bardejovského okresu. Od roku 1968 patrila do novovzniknutého okresu Svidník. Aj na začiatku 20. storočia a vzniku prvej ČSR sa charakter zamestnania obyvateľstva nezmenil. Pre vylepšenie finančnej situácie si obyvatelia vypomáhali sezónnymi prácami. V rokoch 1943-1944 v obci a na okolí pôsobili partizánske skupiny. Počas prechodu frontu v novembri 1944 bola obec veľmi poškodená. JRD bolo založené až v roku 1960. Značná časť obyvateľov pracovala v priemyselných závodoch vo Svidníku a v Košiciach.

Vývin názvu obce

• 1572 – Semethkocze
• 1618 – emetkocz, Semetkowze
• 1773 – Semetkocz, Semetkovecz
• 1786 – Sem[et]kócz, Semetkowcze
• 1808 – Szemetkócz, Semetkowce, Smetkowce
• 1863–1902 – Semetkóc
• 1907–1913 – Szemes
• 1920 – Semetkovce
• 1927 – Šemetkovce

V modrom štíte v zelenej pažiti stojaci čierny obrátený medveď v striebornej zbroji, prednými labami sa opierajúci o veľký zlatý snop. Do snopu je zľava zapichnutý strieborný kosák so zlatou rukoväťou. Erb bol vytvorený podľa odtlačku pečatidla obce z roku 1868. Je to jedinečne kombinovaný symbol, ktorý v takejto podobe sa už neopakuje medzi erbami obci. Autormi erbu sú Jozef Novák a Ladislav Čisárik. Erb bol prijatý na rokovaní obecného zastupiteľstva 27. decembra 2000 a je zapísaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod č. S-214/2000.

Vlajka obce pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbe modrá, žltá, čierna, biela a zelená. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

V roku 1869 mala obec 137 obyvateľov, v roku 1880 – 182, v roku 1890 – 191, 1900 – 194, 1910 – 317, 1921 – 232, 1930 – 265, 1940 – 168, 1948 – 233, 1961 – 321 a v roku 1970 – 231 obyvateľov.

V 90. rokoch 20. storočia sa obci vyskytovali rodiny s týmito priezviskami:

BREZNOŠČAK, ČIŽMAR, DELIMATA, DEMJAN, GEREK, HANÁSOVÁ, HOJDA, HRUBÝ, HURNÁ, IVANČO, JURČIŠIN, KNIŠ, KOVAĽ, KUNDRAT, ĽOS, MAGUĽÁK, MARCHEVSKÝ, PISANČÍK, SERAFIN, SKIČKA, TEĽATNÍK, VAŇKO, VOROBEĽ, ZAPOTOCKÝ, ZDRAVECKÝ, ŽELIZŇAK, ŽELIZŇÁK.

Rozloha katastra obce je 708 ha.

• Gréckokatolícky kostol sv. Michala archanjela, drevená trojpriestorová stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1752.^[4] Poškodený bol počas druhej svetovej vojny. Po vojne prešiel úpravami. Obnovený bol v roku 2001. Ide o chrám tzv. lemkovského typu, hmota chrámu sa skladá tradične z troch častí, presbytéria, širšej štvorcovej lode a babinca. V interiéri sa nachádza barokový trojetážový ikonostas s cárskymi dverami z druhej polovice 18. storočia. Reštaurovaný bol v rokoch 1969-1970. Ikona Vzkriesenie Lazara, sv. Michal a niekoľko ďalších pochádzajú zo 17. storočia. Steny sú pokryté fragmentmi nástenných malieb. Fasády sú členené vertikálne kladenými doskami s lištami. Štvorcové okná majú dekoratívne vyrezávané šambrány. Strechy sú ukončené dvojetážovými stanovými strechami pokrytými šindľom. Veža je ukončená barokovou helmicou s laternou pokrytou šindľom. Aj nad loďou a presbytériom sa nachádzajú malé vežice s cibuľami s kovanými krížmi.^[5] Pred vstupom do chrámu je malá vstupná predsieň, ktorej strecha je taktiež pokrytá šindľom.

•  
  Chrám sv. Michala archanjela
•  
•  
•  
  Detail ukončenia veže
•  
  Ikonostas pred reštaurovaním

• Drevená zvonica, ľudová drevená stavba na pôdoryse štvorca z 19. storočia.^[6] Nachádza sa na mieste zvonice z 18. storočia. Je súčasťou areálu chrámu sv. Michala archanjela. Zvonica má základ z kamenného lomového kameňa, fasády sú obložené vertikálne kladenými doskami, strecha je stanová pokrytá šindľom.

• Ľudový dom, drevená jednopodlažná štvorpriestorová stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1938.^[7] Fasády sú hladké, bielené. Priečelie je kryté ochodzou, strecha je valbová.

•  
  Areál chrámu so zvonicou
•  

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šemetkovce

• Oficiálna stránka obce